Pižmone pochádzajú z chladných stepí s kontinentálnou suchou klímou, preto sú dosť náchylné na dažde kombinované s mrazom. Problém nastáva, keď jeho namoknutá srsť zamrzne. V niektorých prípadoch počas spánku srsť primrzla k zemi a zviera zahynulo. Inak sú ale dokonale prispôsobené silným mrazom.  Prevažne sa vyskytujú v severských arktických oblastiach Kanady, Aljašky, Grónska, Ruska a v strednej Škandinávii. V 19. storočí takmer vyhynuli, keď do týchto oblastí začali prenikať obchodníci s kožušinou. Boli vydané zákony na ich ochranu, vďaka ktorým sa pižmone začali vysádzať na viacerých územiach. Jednou z takých oblastí je aj NP Dovrefjell-Sunndalsfjella v Nórsku. Dá sa povedať, že sa im tu celkom darí. V súčasnosti sa eviduje cca 500 kusov, ktoré sú v malých skupinkách roztrúsene po celom území parku, najmä v okolí najvyššej miestnej hory Snøhetta 2286 m.n.m . Počas leta sa pohybujú prevažne v menšom počte, pričom staršie samce nie je problém stretnúť aj úplne samé. V zime sa združujú do väčších skupín, ktoré môžu mať aj sto kusov. Stáda sa presúvajú do vyšších polôh, kde vďaka silnému vetru nie je toľko snehu a tak sa ľahšie dostanú k potrave. Meno pižmoň vzniklo podľa pižma, ktorým samce lákali samice počas obdobia párenia. Pižmo z pachových žliaz umiestnených nad očami si samce vtierali do srsti nad kolenami. Párenie začína v druhej polovici septembra a trvá približne mesiac.